Bez heliem budú dievčatá rozsekané, hovorí boxerka Schmoranzová

Najčastejšie otázkou, ktorú Martina Schmoranzová dostáva ohľadne svojho športu, je…

"Ak sa ma nebojí chlapi. Ani nebojí. Ja na to nevyzerám, je to dobrý, "smeje sa dievča-boxerka.

a nadviazať typickým dotazom číslo dva:" Ak je to naozaj natvrdo, alebo len taká pinkačka. Natvrdo. Normálne ako chlapi. "

Doba, kedy by sa niekto čudoval, že si dámy nasadí rukavice a prilby, je preč. Však je ženský box na olympiáde aj na Európskych hrách. A keď sme pri tom, aj v helmách sa obe pohlavia zrovnoprávní.

"V roku 2017 nám ich budú dávať dole," hovorí Schmoranzová. Pre atraktivitu športu dobre, pre vizáž účastníčok asi nie: "Väčšina dievčat strašne lieta hlavou dopredu; myslím, že na začiatku bude problém, že budú veľmi rozs ekané.Pre mňa je to výhoda - ja som pinkálek. Tie, čo sa bijú nablízko, budú mať za chvíľku roztrhané obočie a tak. "

Schmoranzové je 28 rokov, na majstrovstvách Európy bola už bronzová a veľké ambície má aj v Baku, len keby neschytala na úvod ruskú majsterku sveta Beljakovovou.

"Naštve to, z celého rebríčka ako jediná ešte stále vyniká. Ja väčšinou vo svojej váhe skoro všetky porazím, len s ňou mám dve porážky, "hovorí, ale vieru nestráca:" Treba ju do tretice všetko dobré porazím. "

Keď spolu vhlížíme do ženského boxu, je potrebné ísť na začiatok cesty Martiny Schmoranzové. Začínala s kickbox, boxom si chcela zlepšiť ruky.

"Som celkom šikovná, išlo mi to," rozpráva. "Nie som silová.Ako hovorí moja trénerka, skôr taký vychcánek, čo si bojuje na diaľku a hrá si. "

Schmoranzová pracuje u policajné ochranné služby, teraz vďaka stáži na ministerstve vnútr a zažíva luxus:" Len trénujem. "Do života by športové um vnášala nerada. "Našťastie som nemusela nikdy nič použiť. Som policajt a evidovaný boxer, ublížiť niekomu ranou na ulici by bolo zlé. Nechcem to skúšať. "

O to viac sa realizuje v ringu, v ktorom vraj nie je moc rivalite. "Väčšinou sme kamarátky, len Rusky sú samostatné," líči. "Inak sa všetkými super, Nemci sú môj adoptívny tím.Bavíme sa pred zápasom i po ňom. "

" Dievčatá sa boja o tváričku "

Vďaka tomu, čo zažila, má Schmoranzová porovnanie. "V roku 2006 nás bolo na Európe okolo pätnásť, teraz je nás treba štyridsať. Od doby, čo sa ženský box stal olympijským športom, sa rozrastá. "

Že by túžba po adrenalínu prichádzala nehľadiac na pohlavie? "Jo, veľa dievčat začalo chodiť trénovať, aby sa vybouřily," súhlasí, ale upresní: "Máloktoré idú z atiaľ do zápasu, bojí sa o svoj tváričku."

Okrem obáv potenciálnych partnerov vyvracia aj to, že sa v ringu bijú nasvalené amazonky. "Jasne, sú dievčatá, ktoré by ste len ťažko spoznali od chalana, takí malí juniori.Ale potom je tu treba päťdesiat percent dievčatiek, ktoré vôbec nevyzerajú ako boxerky. "Na vrcholných podujatiach sa napokon móda nerieši, trenírky sú predpísané veľkosti buď v modrej, či v červenej.

Výber oblečenia je ľahký, krušné sú naopak záležitosti váhy. Schmoranzová boxuje v kategórii do 64 kilogramov, lenže na olympiáde sú váhy iba tri - a krajnými métami sú pre ňu čísla 60 a 75. Priberať nemieni a zhadzovanie je kruté.

"Teraz sa musím dostávať zo svojich 69 na 64. Trénujeme v saunaoblecích, upravuje sa strava, na konci ste prevažne na vode, "popisuje Jedlíkova muky. Do 60 kilogramov chce chudnúť pre Rio, avšak s mementom: "Už som raz takto zhadzovala, ale sk olaboval mi organizmus.Teraz všetko urobíme pod lekársku kontrolu. "

Ak by dnes zdolala ruskú šampiónku, ukáže, že cez tvrdá kritériá - na olympiádu prejde v každej váhovej kategórii len osem žien - jej cesta do Brazílie nie je nemožná.

A potom by aj odriekania nad jedlom či pár modrín navyše určite stáli to.